Obecný úrad
Horný Bar 184
930 33 Horný Bar
Gotický kostol obce Šuľany už viackrát prestavali. Patróna je sv. Anna.
Vežový kaštieľ, stavaný v 17. storočí odrážal neskorší renesančný vkus, z čoho na dnes zostali už len steny. Obec r. 1960 administratívne pripojili k Hornému Baru, jej meno prvý raz nachádzame v listine z r. 1237 vo forme Seul. Ďalšie formy názvov obce: Roku 1423 Possessio regalis Seul, r. 1773 Süüly, r. 1948 Šuľany.
Roku 1237 bratislavský hradný statok, potom r. 1445 sa dostane do majetku hradného kapitána Bálinta Temesköziho. V tomto storočí sú tu ešte statkármi aj rodiny Bittó a Hideghéthy. V portálnom súpise z r. 1553 Mihály Bávonyi a Márton Angyal mali 4-4 porty. Koncom tohto storočia je statkárom aj rodina Sülyi. V 17. storočí sú najväčšími statkármi Maholányiovci. Roku 1737 vdova Tamása Maholányiho prepustí svoj tunajší statok Sámuelovi Ungerovi. Neskôr je majetkom Zichyovcov, a za ním je statkom rodiny Ullmanovcov.
Začiatkom 20. storočia mala najväčší majetok vdova Józsefa Batthánya.
V súpise podľa Lajosa Nagya z r. 1828 obec má 24 domov a 251 obyvateľov.
Podľa popisu Eleka Fényesa z r. 1851: Süly maďarská obec v Bratislavskej župe, na 3 hodiny od Vojky nad Dunajom, blízko k starému Dunaju; má 235 obyvateľov. Ornú pôdu má menej, ale dobrú; stromy a pastvinu v dunajských ostrovoch má hojne, ovocia veľa; známy je panský ovocný sad v ostrove Dunaja. Ustavičný zemepán: gr. Zichy Ferraris, ale teraz ho má Ullmann. Posledná pošta v Šamoríne.
Začiatkom 20. storočia (Borovszky (1), i.m. str. 112.) Šuľany, podunajská obec, 33 domov a 250 maďarských rímskokatolíckych veriacich, momentálne nemá kostol; obecná pošta v Hornom Bare; telegrafická stanica v Gabčíkove.
Kataster sa rozprestieral na 1620 katastrálnych jutrách, ale dunajské ostrovy zabezpečili dostatočné množstvo dreva, ovocia a sena. Tento stav trval do r. 1918, vtedy sa Dunaj stal hraničnou riekou. Šuľany pričlenili k Prvej československej republike a z ostrovov, ktoré patrili doteraz obci (z majetkov obcí na ľavej časti rieky, od Mliečna, cez Vojku nad Dunajom, až ku Keszölcés) sa vyvinula obec Dunasziget, ktorú zas pričlenili k Maďarsku.
Rímskokatolícky kostol obce sa staval začiatkom 14. storočia v gotickom štýle. Prestavali ho najprv v 15. potom v 17. storočí, jeho formy vytvorili v barokovom štýle v 18. storočí.
Patrónkou sa stala sv. Anna. Jednoloďový interiér kostola sa končí polygonálnym uzavieraním pri svätyni. V presbytériu používali krížovú klenbu. Naposledy ho zrenovovali v rokoch 1989, 1991.
Voľakedy obec mala aj hradný kaštieľ, ktorý sa časom stal kláštorom a v 20. storočí ho používali ako obilnicu. Dvojposchodový hradný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom, v neskoro renesančnom štýle, stavali pravdepodobne v 17. storočí. Po prestavaniach z pôvodnej budovy - tzv. Hanáckeho-kaštieľa - na dnes zostali iba steny.