Menu
Obec Horný Bar
Horný Bar
rozšírené vyhľadávanie

Vítame Vás v obci

Horný Bar
rozšírené vyhľadávanie

Z histórie obce

historia1Usadlosť bola pôvodne kráľovským majetkom, potom ho malo viac rodín aristokratov. V daromnom liste z r. 1269 kráľ Belo IV. daroval obec komesovi Bodovi.
Obec bola pradávnym hniezdom grófov Amadé a grófov Zichy. V tejto obci sa svojho času vypínal kaštieľ Amadeovcov, ktorý ešte v čase Mátyása Béla zosilňovali štyri veže. Podľa niektorých prameňov Mátyás Bél napísal všetky svoje historické diela práve v tomto kaštieli. V XVIII. storočí bol obyvateľom zámku aj uhorský barón a básnik, László Amadé. On bol autorom nápisu na podstavci sochy sv. Jána Nepomuckého, ktorá stála neďaleko kaštieľa.
historia2Okrem Amadéovcov, boli tu ešte statkári a zemepáni aj Illésházyovci, Istvánffyovci a Bodokyovci, a každá rodina mala svoju kuriu. Miklós Istvánffy sa stal vlastníkom tunajšieho kaštieľa pomocou jeho manželky, Erzsébet Bothovej.
Neskôr, začiatkom XIX. storočia Zichyovci boli statkármi kaštieľa a chotára. Od nich získal majetok Adolf Ulmann (jeho neskoršie meno Adolf Szitányi). Od neho si statok dokúpil gróf József Batthyányi. Grófova vdova bola najväčšou statkárkou ešte aj začiatkom XX. storočia. Kaštieľ, v ktorom bývala staval Adolf Szitányi.
historia3Podľa tradície Miklósa Istvánffyho, (1538-1615) palatín a historik, svoje najznámejšie dielo - 34 kníh histórie Maďarska (Magyarország történetének 34 könyve) - napísal v tomto kaštieli.
Antal Amadé, známy rokoko básnik, otec Lászlóa Amadého zosnul r. 1737 v Hornom Bare. László Amadé sa narodil v Gabčíkove, ale žil v rodinnom kaštieli v Hornom Bare a tu aj zomrel (1703-1764). Bol básnikom a jedným z hlavných predstaviteľov ľúbostnej lyriky. V jeho hravých básňach viackrát nachádzame názov obce (Felbár).
V Hornom Bare žili aj slávni spisovateia Bodóbári a Nagy-Lucsei Ignác Mészáros, ktorý v tejto obci r. 1772 napísal svoj román s názvom Kartigám.

historia4Podľa popisu Eleka Fényesa z r. 1851: Bár (Horný-, alebo Hor-) maďarská obec v Bratislavskej župe, na štvrť hodinku chôdze od Veľkého Dunaja a na 2 míle od Šamorína pri hradskej do Győru. Obec obýva 583 katolíkov, 8 reformovaných a 114 židov. Ozdobou obce bol kaštieľ Ullmana (predtým grófa Zichyho Ferrarisa), spolu s obstojne veľkou a peknou záhradou. Má parokiálny katolícky kostol a bol tu aj zájazdný hostinec, dosť úrodný chotár a pomerne rozľahlé lesy na dunajských ostrovoch.

Koncom XIX. storočia Bratislavská župa leží v dolno-žitnoostrovskom okrese. Počet obyvateľov maďasrkej národnosti bolo 1560 (z toho 1475 r.k., 10 ev. ref., a 3 ág. ref.); 70 školopovinných, vyučovací jazyk bol maďarský. Pošta lokálna, železničná stanica Veľký-Légh, telegrafická stanica v Gabčíkove.
K obci patria majery Antónia a József, sem kolonizovali v dvadsiatich rokoch XX. storočia Moravanov.
V r. 1960 k Hornému Baru pričlenili obce Bodíky a Šulany. Obec Bodíky r. 1990 sa osamostatnila.
V roku 1991 mal Horný Bar 319 domov, v ktorých žilo 1038 obyvateľov (953 Maďarov, 78 Slovákov a 5 Čechov).

Horný Bar